Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj o 5 rokov. Voľme Ivetu Radičovú!

Mojich X dôvodov prečo budem voliť Ivetu Radičovú za prezidenta

Mojich X dôvodov prečo budem voliť Ivetu Radičovú za prezidenta:

+ Je výraznou osobnosťou, ktorá dokáže osloviť ľudí.
+ Ponúka pozitívne témy, riešenia a vízie.
+ Vždy na strane občanov, pozorne im načúva a obhajuje ich záujmy.
+ Schopná povzbudiť a podporiť zdravé sebavedomie spoločnosti.
+ Nepolarizuje ale spája spoločnosť.
+ Bude aktívnym prezidentom, ktorý navráti jeho úradu vážnosť.
+ Bude dôstojne reprezentovať Slovensko.
+ Bude prezidentom s čistou minulosťou.

Triezvy pohľad na ekonomickú krízu

Človek by neveril tomu, koľko rozruchu môžu spôsobiť dve vety týkajúce sa súčasnej ekonomickej krízy. Odhliadnuc od skutočnosti, že tieto vety vyslovil Václav Klaus (dnes tak módne apriori kritizovaný), ide o veľmi jednoznačné, jednoduché a zrozumiteľné vety a ja dodávam, že aj vety pravdivé. A o ktoré vety ide?

„Dnešní krizi považuji za ekonomickou nemoc v kategorii chřipky, byť těžké.“
„Léčená trvá týden, neléčená sedm dní.“
(V. Klaus, 9. 2. 2009)

Rozmenené na drobné, napriek nepochybne vážnym dopadom krízy, nie je dôvod ju preceňovať a už vôbec mylne interpretovať ako zlyhanie trhu či kolaps kapitalizmu, ako je to s obľubou niektorými dnes prezentované. Trhová ekonomika nie je dokonalá a má svoje výkyvy, história nám však ukazuje, že sú to štátne regulácie nie trh, ktoré vedú k fatálnym a nedozerným následkom. Navyše súčasná ekonomická kríza je skôr ukážkovým príkladom ako štátne zásahy dokážu defomovať zdravé trhové prostredie. Toľko k prvej vete.

Čo sa týka druhej vety, nehovorí o ničom inom iba o tom, že štát má limitované ak nie zanedbateľné možnosti ako krízu riešiť. Predstava o zázračnom recepte proti kríze, či možnosti ju okamžite zrušiť je asi rovnako zmysluplná ako bojovať proti globalizácii. Neznamená to samozrejme, že sa má štát pasívne a nečinne prizerať. Rozumná ekonomická politika stimulujúca rast a tlmiaca dopady je isto na mieste a má svoj význam, aj keď neprinesie okamžitý efekt. Určite je ale potrebné byť ostražitý a mať sa na pozore, pri predháňaní sa štátov v poskytovaní štedrých a bezodných záchranných balíčkov. Financie, ktoré na ne vlády vynakladajú totiž nie sú peniazmi štátu, ale daňových poplatníkov, ktorí ich budú musieť skôr či neskôr zaplatiť.

Zhruba o tom boli z môjho pohľadu Klausove dve vety. Pri najlepšej vôli netuším čo je na nich poburujúce a nezrozumiteľné. Čo sa mňa týka, s radosťou sa pod ne podpisujem.

> Dedo si príde uložit do Slovenskej sporiteľne 10 eur. Pokladníčka mu vypíše doklad a zoberie od deda desiatku.
> Vtom dedo ucukne a hovorí: "A keď krachne vaša pobočka, neprídem o tie peniaze?"
> "Neprídete, dedko, za tie peniaze vám ručí celá Erste bank"
> "A čo keď krachne celá Erste bank?"
> "Dedo, tak vám za to ručí vláda na čele s premiérom Ficom!"
> "A čo keď krachne vláda na čele s pánom Ficom?"
> "Ale dedo, to by vám azda za tú desiatku stálo. No nie?"

Prajem Vám krásne, pokojné Vianočné sviatky a šťastný nový rok 2009.

Praktická rada :)

ako prať...

ako rozdeliť 20 miliónov...